On-line emulátor

• EXTRÉMNY PARAMETER: Projekt s najhorším koncom
• OBLASŤ PÔSOBENIA: Priemyselná elektronika
• SEKTOR HOSPODÁRSTVA: Strojárstvo
• KLIENT: Automobilový pretekár
• ROK: 1997
• VEDÚCI PROJEKTU: Ing. Roman Kukuča

Bolo to v čase, keď sme ešte nepoznali pojem chip-tuning. Jednak to vôbec nebolo bežné a jednak to nebola sféra nášho záujmu. Ale klient je klient a zákazka je zákazka.

Oslovil nás automobilový pretekár z Nemecka. Jazdil rallye Clio-cup. V tejto súťaži všetci pretekári jazdili na identických autách a neboli povolené žiadne mechanické úpravy. Jediné čo mal pretekár povolené bolo ladenie motora úpravou programu riadiaceho počítača – prakticky to znamenalo, že mohol v súlade s pravidlami vymeniť pamäť typu ROM, v ktorej boli uložené takzvané vyhľadávacie tabuľky riadiacich údajov. Tie ovplyvňovali chod a výkon motora podľa aktuálnych otáčok, polohy škrtiacej klapky, teploty a pod. Inými slovami, vymeniť v tabuľke takýto údaj malo na chod motora taký istý účinok ako zmeniť nastavenie karburátora skrutkovačom.

Už len ako to urobiť? Nie je predsa možné pri každej zmene vypnúť motor, vymeniť pamäť, zapnúť motor a vyhodnotiť účinok – takýto ladiaci cyklus by trval nekonečne dlho.

Zhodli sme sa teda v tom, že obsah jednotlivých pamäťových buniek sa musí dať meniť za chodu motora. Takzvané emulátory pamätí samozrejme boli dostupné, tie ale umožňovali len výmenu celého obsahu pamäte súčasne a proces trval niekoľko sekúnd. To by samozrejme viedlo k pádu riadiaceho počítača a proces by teda nebol kontinuálny.

Jediné riešenie bol emulátor pamäte, ktorý sme pre tento účel vyvinuli a nazvali on-line emulátor. Fungovalo to takto: pamäť v riadiacej jednotke motora sa nahradila našim emulátorom. Pomocou klávesnice a displeja sa dal zobrazovať obsah individuálnych pamäťových buniek. Tento obsah bolo možné pomocou kurzorových kláves zväčšovať alebo zmenšovať podľa potreby. Nový údaj sa vymenil tak rýchlo, že si to procesor „nestihol všimnúť“. Nestihol všimnúť znamená, že výmena údaja trvala nášmu emulátoru asi stotinu mikrosekundy (pre porovnanie, za tento čas svetlo preletí celé tri metre).

Praktické ladenie motora potom prebiehalo klasickým spôsobom – auto bolo na takzvanej motorovej brzde – stálo v garáži na valcoch, ktoré sa pod kolesami auta otáčali, takže motor aj prevodové ústrojenstvo mohli bežať a auto stálo na mieste. Meracie prístroje prepojené s motorovou brzdou zobrazovali sledované veličiny ako sú otáčky, výkon, teplota motora a pod. A pomocou on-line emulátora sa motor nastavil na požadované parametre ako keby ste otáčali skrutkovačom – pohodlne a s okamžitou odozvou.

Prečo tento projekt nemal dobrý koniec? Po nejakom čase sme sa informovali, aký bol výsledok tohto snaženia. Výsledok bolo rozbité auto a nejaké zlomeniny. Nášmu klientovi sa podarilo motor vyladiť na taký výkon, že nedokázal napriek svojim pretekárskym schopnostiam vozidlo zvládnuť...